Pri pohľade na ziskovosť firmy – najmä ukazovatele ako EBITDA – môžu služby vyzerať menej efektívne než výroba. No číselný obraz často klame. V skutočnosti totiž ide o rozdiel v tom, ako sa náklady účtujú a vykazujú.

V čom je rozdiel?

Vo výrobnej firme je bežné, že si kúpi stroj za 100 000 €. Tento stroj sa potom účtuje ako investícia (dlhodobý majetok) a jeho náklady sa rozkladajú v čase prostredníctvom odpisov – napríklad počas piatich rokov. Navyše, nepredaný tovar ostáva na sklade a nepremietne sa okamžite do nákladov. Výsledkom je, že krátkodobo tieto investície až tak nezaťažujú výkaz ziskov a strát.

Naopak, v službových firmách je hlavnou „investíciou“ človek – zamestnanec alebo externý špecialista. Ak firma rozširuje tím, aby bola pripravená na budúci rast alebo nové projekty, mzdy týchto ľudí sa okamžite účtujú ako náklad. Tieto náklady sa nedajú „odpisovať“ ani „uskladniť“. Rovnako, ak má firma voľnú kapacitu (napr. zamestnancov, ktorí ešte nepracujú na platených projektoch), ich mzdy stále zaťažujú hospodársky výsledok, aj keď ešte nevytvárajú priamo tržby.

Aký je dôsledok?

Ziskovosť službových firiem môže dočasne vyzerať slabo – no nie preto, že by boli neefektívne. Naopak, často ide o vedomú investíciu do budúcnosti. Ak by sme rovnaký prístup aplikovali na výrobu, vyzeralo by to, akoby ste si celý stroj zarátali do nákladov hneď v prvom roku, aj keď ho budete využívať niekoľko rokov.

Čo z toho vyplýva?

Porovnávať EBITDA naprieč firmami bez pochopenia ich štruktúry a účtovného kontextu môže byť veľmi zavádzajúce. Kým výrobná firma môže vyzerať stabilne, službová firma v raste môže pôsobiť stratovo – hoci má zdravé jadro a rozumnú stratégiu.

Zdanlivo slabá ziskovosť v službách preto často nie je znakom problémov, ale dôkazom, že firma sa pripravuje na rast. Za každým číslom treba vidieť aj príbeh.